zpět na výpis příspěvků

SERIÁL - Na ceste k hlbšiemu porozumeniu (3. časť)

SERIÁL - Na ceste k hlbšiemu porozumeniu (3. časť) titulní obrázek
Muži sú z Marsu, ženy z Venuše

Dospieť k spoločnému porozumeniu v páre sa zdá byť často nemožné...

 

Zase ma kritizuje. Zase si myslí, že vie niečo viac ako ja. Prečo sa hrá na môjho trénera (trénerku) aj keď ním (ňou) v skutočnosti nie je?

Úprimne povedané, nepoznám a iba ťažko si viem vybaviť tanečný pár, ktorý by sa na tréningu, na súťaži alebo pri vzájomnej komunikácií (nech už je to kdekoľvek a kedykoľvek) nepohádal. Priznajme si, niekedy je naozaj náročné nepodľahnúť alergii či ponorkovej chorobe voči druhej súčasti páru.

Na začiatok si pripomeňme, o čom vlastne spoločenský tanec je. Ako už prezrádza samotný názov, pri tomto type aktivity (športovej i umeleckej) sa pozornosť zrejme nebude točiť iba okolo jednotlivca. Pôjde skôr o spoločenstvo muža a ženy, partnera a partnerky, v ktorom každý zohráva osobitú rolu. Mužovi prináleží vedenie, žene zase dotváranie pohybu a umeleckého vnemu. Predpoklady typu: ja som v páre dôležitejší, pretože vediem alebo: ja mám zložitejšie balančné pozície a typy pohybových figúr, sú často neopodstatnené. Rovnako ako sú neopodstatnené i domnienky o prevyšujúcom spoločenskom postavení jedného člena páru nad druhým.

U mňa pochopenie pre pohŕdavé správanie v páre nehľadajte. Veď aký by to bol spoločenský tanec bez muža? A aký by bol bež ženy? Nie je hľadanie súhry partnerov a prehlbovanie ich osobitých rolí to, čo tvorí číru podstatu tanca? Nie sú originálne vnemy, energia, vyžarovanie, schopnosti akcie a reakcie dvoch ľudí či súznenie ich (často úplné odlišných) osobností spúšťačmi potlesku publika?

Schopnosť fungovať a pôsobiť ako pár nedosiahneme masírovaním si vlastného ega. Takisto ani dokazovaním si vlastnej hodnoty na úkor druhého. Hádzať si pod nohy polená a súťažiť v tom, kto koho lepšie preargumentuje nikdy neviedlo k stavu vzájomného porozumenia. Snahy tohto typu sa nikdy neosvedčili. A predpokladám, že ani neosvedčia.

Ideálny stav je založený na rovnováhe. V spoločenskom tanci je to (nedokonale) dokonalá rovnováha dvoch ľudí odlišného ducha, charakteru a pohlavia, ktorá vyvoláva u diváka bohatý kultúrny zážitok. Tanec začína byť zaujímavým vtedy, keď obsahuje príbeh. S dvomi hlavnými postavami. Muž a žena sa vzájomne dopĺňajú, tvoria harmóniu, existuje medzi nimi vzťah a emócie. Až v situácii, keď túto skutočnosť dôkladne ukoreníme vo svojom vedomí a začneme sa podľa nej riadiť, sú veci pripravené na zmenu.

Tanečný partnerský vzťah sa nezaobíde bez vzájomnej podpory, pomoci, odhodlania nevzdať sa či vytrvalosti pokračovať v boji. Aj vtedy, keď sa zdá, že nám okolnosti prestali hrať do karát.

Možno sami sebe kladiete otázku: Čo ak nadobudnem pocit, že sa druhá strana nesnaží, nechce, že na to kašle?

V prvom rade si prestaňte domýšľať bez toho, aby ste si tento pocit nejakým spôsobom overili. Dojmy sú subjektívne a dokážu človeka zmiasť. Nehľadajte automaticky chybu v iných. Čo ak existuje niečo, o čom neviete? Zamyslite sa najskôr nad vlastným prístupom. Skúste byť empatickí. Pátrajte po dôvodoch, ktoré reakcie a správanie druhej polovičky páru podmieňujú. A predovšetkým spolu komunikujte. Úprimným rozhovorom nemôžete predsa nič pokaziť.

V skratke, obetujte snahe o vzájomné porozumenie celé svoje úsilie.

Ľudia idúci po dvoch odlišných cestách totiž nikdy nedôjdu do spoločného cieľa.

 

Pokračovanie v ďalšej časti seriálu...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

19.11.2018 17:05 Zuzana Sedmáková