Veľa z nás chodí na tréningy, berie si individuálne hodiny, ale nie každý sa napokon stane šampiónom. Napriek tomu, že by sa nimi najradšej stali všetci. Niekto by za schopnosťou dosiahnuť najvyšší úspech hľadal prirodzený talent. Ale, ako ukazuje i samotná prax, tí, ktorí majú  "nadanie zhora",dosiahnu koniec koncov úspech iba zriedka. Začiatky pre nich bývajú zväčša veľmi jednoduché, zdalo by sa, že pre to, aby boli dobrí, nemusia spraviť takmer nič navyše. Keď sa ale dostanú do štádia, kedy je po nich požadovaná seriózna a tvrdá práca, snažia sa zrazu akýmkoľvek zbytočným ťažkostiam vyhnúť. A naopak tí, ktorí sú pripravení prekonávať samých seba, dosiahnu vysoko.

Takže, čo presne obnáša "cesta šampióna"?

V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že ak sa šampiónom dokázal stať jeden, môže to s istotou dokázať i niekto druhý. Za všetkým stojí sila túžby. Nie túžby stať sa šampiónom, ale túžby pracovať, aby som sa ním stal.

Ďalej je potrebné chápať, že pokiaľ tanečník na tréningoch neskúša každý pohyb a akciu nad svoje maximum, nikdy nedosiahne veľkého úspechu. A pochopiteľne, rovnako nebude schopný neustále prekračovať svoje hranice.

Možnosti našeho tela nemajú hraníc. Vytvárame si ich my vlastnou mysľou. Pokiaľ sa nachádzajú v našom vedomí, tanečný vývoj sa pozastaví. Isteže existujú určité hranice možností, ale i tie sú elastické. Počas každého tréningu by sme sa preto mali snažiť nájsť osobné maximá a usilovať sa o ich postupné prekonávanie. Len týmto spôsobom totiž dokážeme zvýšiť hranice našich možností.

Spomínané hranice nie sú len fyzického, ale i psychologického charakteru. Ak si začínajúci tanečník bude neustále sám pre seba opakovať "Som iba začiatočník", začiatočníkom aj ostane a tanečný vývoj u neho nikdy neprebehne. Jeho vedomie sa bude riadiť touto "výhovorkou".

Pred tým, ako sa niekto naozaj stane víťazom, musí sa ako víťaz i cítiť a tento pocit vnášať do každého pohybu, ktorý navonok prezentuje. Pocit víťazstva musí ovládať každý sval jeho tela a nútiť ho, aby pracoval na dvesto percent.

Zakaždým, keď tanečník vstúpi do tréningovej sály, musí vedieť, prečo prišiel na tréning, aký je jeho cieľ a čo sa dnes chystá zlepšiť. A počas celého tréningu na tom intenzívne pracuje. Plná koncentrácia na cieľ je skutočne potrebná. Často sa dve hodiny intenzívneho tréningu môžu rovnať piatim hodinák. Ale iba v prípade, ak sú odtrénované v plnej koncentrácii. Od začiatku po samotný koniec tréningu by tanečník (tanečníčka) nemal venovať pozornosť nikomu a ničomu inému okrem seba, tanečnej partnerky (tanečného partnera) a trénera. Pretože každé jedno rozrušenie vyžaduje ďalšie dve minúty pre navrát do plnej koncentrácie. Takže ak sa necháte po dobu jednej minúty niečím rozptyľovať, potrvá vám ďalšie dve, pokiaľ sa dostanete tam, kde ste naposledy skončili. Stratíte tak celkovo tri minúty tréningového času. A čo ak je takých minút rozptýlenia počas tréningu desať? Vynásobte to tromi a výsledkom je premrhaná pol hodina. 

Na konci tréningu je vždy potrebné spýtať sa samého seba: "čo som dnes urobil pre to, aby som bol lepším?". Je samozrejmé, že zatiaľ čo sa hromada vecí na tréningu podarí, ďalšia hromada zostane v nezmenenom stave. V tomto momente je dôležité zamyslieť sa nad konkrétnou príčinou tohto drobného neúspechu. Veľmi často sme si na vine my sami - nedotiahli sme pohyb do konca, odflákli sme ho, odpustili sme si chybu, niečo sme zanedbali a na niečo sa zase vykašľali. Ak je pravou príčinou tréningového neúspechu naša prílišná zhovievavosť a odpúsťanie sebe samému, nebojme sa priznať si to. Nehľadajme zbytočne dôvody inde. Pretože toto je "cesta šampióna".

Nie každý tréner dokáže vychovať šampióna. Úlohou trénera je ukázať tanečníkovi cestu, ktorou potrebuje ísť, aby dosiahol úspech. Nemôže ju ale absolvovať za neho. Tréner je iba sprievodca, ktorý dáva rady. To, či bude tanečník tieto rady počúvať a riadiť sa nimi, závisí už len na ňom.

Vzťah trénera a tanečníka nemôže dokonale fungovať bez dôvery. Plná dôvera trénerovi a počúvanie jeho rád a odporúčaní môžu tanečníka zlepšiť. Hovorím o dôvere bez okolkov a pochybností. O dôvere podporenej odhodlaním tvrdo pracovať na vytýčenom cieli a neustále posúvať svoje maximum. Celý proces je akousi vecou dohody: tanečník dôveruje a tréner ukazuje cestu. Cestu, ktorá vedie k úspechu.